2 dni na Liptove – vEĽKÝ CHOČ a ďalšie 3 atrakcie
Obsah článku
„Príprava“ na výstup na Veľký Choč
Na Veľký Choč sme sa rozhodli vystúpať počas týždňa, lebo sme sa chceli vyhnúť davom. Zrána sme si dali kávičku na balkóne a doobedu rýchlo popracovali. Na obed sme si dali poriadnu porciu halušiek a pirohov v kolibe Bešěňovka, čo bolo asi najväčšou chybou. Po nej sa nám nechcelo ani vyjsť z terasy, nie to ešte šľapať na Choč. No nášho plánu sme sa nechceli vzdať 🙂
Výstup na Veľký Choč
Našu cestu sme začali na rázcestí Jastrabia dolina (odkalište) kde sme aj nechali zaparkované auto. Nenašli sme žiaden zákaz parkovania, už tam bolo zopár áut a takých 10 by sa tam ešte pomestilo. Mapu našej trasy nájdete tu.
Červená trasa začínala asfaltovou lesnou cestou v tieni, následne prechádzala na lúku, kde sme po mostíku skrižovali Žimerov potok. Po chvílke sme sa dostali do lesa, v ktorom sme sme kolmo prerážali vrstevnice. Bol to náročný stupák – za necelú hodinu sme prešli iba 1,5 km. Odmenou nám bol prístrešok na vrchole lúk kde sme si schuti oddýchli.
Druhá polovica trasy na vrchol nebola o nič ľahšia. Tešílo nás, že už vidíme vrchol Veľkého Choča, ale ten sa veľmi, ale veľmi pomaly približoval na to ako sme sa k nemu náhlili. Po toľkom stúpaní sme boli poriadne smädní, takže nás potešila udržiavaná studnička v lese.
Za ňou sme ešte chvíľu išli kalamitným lesom, občas sme strácali značku, no nakoniec sme došli do sedla Vráca. Odtiaľ sme už videli Choč skrytý v kosodrevine a po cca 10 minútach sme už boli na vrchole. Počasie nám prialo a my sme sa mohli kochať nekonečným výhľadom od Nízkych a Vysokých Tatier až po Fatry.
Na vrchole boli zväčša študenti a ani cestou dole sme nestretli veľa ľudí. Po zjedení všetkého, čo sme si na kopec doniesli, sme sa pobrali naspäť. Cesta späť bola rovnako zdĺhavá, no na jej konci sme si dopriali osvieženie v podobe namočenia nôh v odkališti, kde sme parkovali.
sedlo Vráca odkalište
Lúčanský vodopád
Od odkališťa sme prechádzali cez Lúčky a preto sme sa rozhodli pozrieť si aj Lúčanský vodopád. Bolo naozaj nezvyčajné, že sa takýto prírodný úkaz nachádza uprostred dediny. Bol pekne udržiavaný a bazén pod ním využívali deti na kúpanie.
Termálne kúpalisko Kalameny
Lúčky sú známou kúpeľnou obcou, no termálny prameň vyviera aj v blízkych Kalamenoch. Chceli sme naším nohám dopriať kúsok odpočinku, tak sme sa ta vybrali. Dá sa k ním dostať autom, ale cesta je veľmi rozbitá a za parkovanie sa platia 2€. Na také malé jazierko tam bolo pomerne dosť ľudí. Napriek tomu, sme si obliekli plavky a vkročili do neho. Voda bola len cca po kolena, príjemné teplá, no dosť špinavá od žaburín a množstva ľudí, ktorí jazierko rozvírili. Po chvíli nám už bolo chladno, pretože k večeru bolo jazierko v tieni, tak sme výlet ukončili a vydali sa zregenerovat do penzionu Family.

Kvačianská dolina
Na druhý deň sme boli z túry na Veľký Choč ešte stále unavení, preto sme si vybrali iba ľahšiu prechádzku Kvačianskou dolinou. Mapu nájdete tu. Po príchode na parkovisko v ústi Kvačianskej doliny sme zistili, že nám sičí pneumatika. Jej sičanie nás prekvapilo, keďže deň predtým v servise v Martine sme defekt ešte nemali. Domáci nám odporúčili miestny pneuservis v Kvačanoch. Tam nám gumu skontrolovali, našli defekt a zalepili ho. Vrátili sme sa na parkovisko, ktoré stálo 2 €, no k parkovnému sme dostali aj leták o doline a vydali červenou značkou na túru.

Trasa je jednoduchá, zvládnu ju aj deti či staršie ročníky, preto bola poriadne preplnená. Vedie pozdĺž potoka Kvačianka a keďže ide o krasové územia, cestu spestrujú rôzne skalné útvary – Jánošiková hlava, Roháče, rôzne previsy. Taktiež je tu vybudovaných zopár výhliadok pre pohľad do údolia.
Na rázcestí Oblazy sme prešli na modrú značku, kde sme sa po pár minútach klesania dostali k rieke, na ktorej je zrekonštruovaný mlyn. Celá expozícia je veľmi pekná, mlyn je funkčný, čo sa vidí už málokde. Pre množstvo ľudí sme sa po chvíli vydali obhliadnúť si Ráztocký vodopád. Bohužiaľ bolo veľmi sucho a vodopád sa nekonal.
Cesta späť viedla po tej istej trase, na jej konci sme boli troška z doliny sklamaní a nabudúce skúsime určite skôr Prosiecku dolinu.
Video zostrih

Volám sa Majka a zaznamenávam sem naše cesty svetom. Nám pre spomienku a vám snáď pre inšpiráciu.