7 dní plavby v chorvátsku od mesta Trogir až po Lastovo
Kedy? 12. – 20. júna 2020
Plán cesty a plavby? Ostrava – Záhreb – Trogir – Hvar – Korčuľa – Skrivená Luka – Lastovo (bunker) – Vinogradište – Trogir – Ostrava
Obsah článku
ZÁHREB 12.6.
Z Ostravy sme vyštartovali piatok ráno. Prechody na hraniciach šli hladko a tak sme poobede už boli v Záhrebe. Tu sme sa stretli zo zvyškom posádky, ktorá prišla z Košíc, dokopy nás bolo 6. V Záhrebe sme využili airbnb a prespali sme v apartmáne Comeback. Názov neklamal, určite sa sem vrátíme. Majitelia nás hneď ponúkli fľašou domácej rakije a na večeru nám prichystali čerstvo nachytané grilované ryby, miestne koláče a krásny výhľad na celý Záhreb. Naozaj sme to nečakali a tak sme sa odvďačili tým, čo sme mali – fľašou rumu, pizzovníkmi a bábovkou.
TROGIR 13.6.
V sobotu na obed sme sa došli do Trogiru, kde sme si mali večer prevziať loď. Pár voľných hodín sme využili naplno. V úzkých miestných uličkách sme hľadali doporučenú reštauráciu, ktorú sme ale nenašli, tak sme zaobedovali v Tueta Queen.
Obed sme vytrávili v centre, kde sme navštívili vežu miestneho kostola za 50 kún/osoba. Schody na ňu boli nebezpečné, ale ten výhľad stál za to. Rovnako pekná bola promenáda plná paliem a tak sme sa tu zastavili na kávičku.
K večeru sme šli prevziať loď v miestnej marine avšak nami objednaná loď s 3 kajutami nebola ešte prirpavená. Našťastie sme dostali náhradnú loď so 4 kajutami, čo bolo pre 6 ľudí úplný luxus. Pred spaním sme si naposledy štrngli a dali Poseidonovi ten najlepší rum, aby nám doprial bezpečnú plavbu.
HVAR 14.6.
V nedeľu sme vyštartovali z Trogiru smerom na Hvar. Počasie bolo ideálne na zopakovanie si zručností, ktoré sme sa minulý rok naučili na lodi. A tak sme skúšali kotviť, viazať uzle či kormidlovať loď.
Po plavbe sme navarili špagety, konečne si dali pivko a užili si prvú kúpačku v prístave. Poobedie patrilo výstupu na Hvarský hrad, kterého súčasťou bola botanická záhrada plná gigantických aloe vera a opuncií. Vstup nikto nevyberal a tak sme si mohli užiť výhľady zdarma. K nim sme si dali kávičku a hneď sme aj využili služby WC, ktoré na lodi boli obmedzené a v prístave neboli žiadne. V centre mesta v reštaurácii KOGO nám pripravili výbornú večeru, ktorú sme strávili prechádzkou po promenáde plnej pálm.
KORČUĽA 15.6.
Skoro ráno sme sa vyplavili z Hvaru a vďaka tomu sme neplatili kotevné (Slováč sa nezaprie). Plavba smerovala na ostrov Korčuľa. Počasie nám prialo až pokiaľ sme nedošli ku Korčuli, na ktorú prichádzala búrka.
Našťastie kým sme zakotvili, tak nás len trocha pokropil dážď a hneď na to sa vyjasnilo. Pomaly prichádzali ďalšie lode, ľudia sa združovali pri móle, kde zväčša popíjali pri klesajúcom slnku a my sme neboli výnimkou 😊 Prístav ponúkal aj sprchu, ktorú sme nadšene využili a svieži sme sa vydali do mesta. Okolo cípu Korčule vedie promenáda s výhľadom na more, ktorú sme prešli a po výdatnej prechádzke sme si dali skvelú večeru s výhľadom na more.
SKRIVENA LUKA 16.6.
Zrána sme ešte rýchlo prebehli centrum mesta, ktoré sme večer nestihli vidieť a dobre sme spravili. Úzke romantické uličky naozaj stáli za to.
Počasie sa zmenilo a pri preplavbe do prístavu Skrivená Luka nás čakali celodenné vlny. Takéto presuny nám trvali zväčša 5-6 hodín. Čas sme si vypĺňali plachtením, pokiaľ fúkal vietor, tancovaním pri rockovej muzike alebo podriemávaním. Väčšina z nás to zvládala, no všetci sme boli nadšení, keď sme uvideli maják, ktorý bol neďaleko nášho cieľa.
V Skrivenej Luke sme si spravili obed, teda klasicky ženy ho uvarili, chlapi ho zjedli a umyli riady. Vytrávili sme ho kúpaním a skokmi z lode, niektorí z nás aj prácou, keďže klientov sme predsa nesmeli zanedbávať 🙂
Na večeru sme si objednali tradičnú „peku“, ktorá sa robí v peci 3-4 hodiny a tak sme zatiaľ čas vyplnili prechádzkou na maják. Skrátili sme ju preplavbou malým člnkom na pevninu. Túra to nebola dlhá, aj keď slnko pálilo a my sme si bohužiaľ nezobrali žiadnu vodu. Maják bol súkromný, takže sme sa do vnútra nedostali, ale výhľady na otvorené more a skoro Taliansko stáli za to.
Vyhladovaní sme si dali rýchlu sprchu a tešili sa na objednanú peku v reštaurácií Konoba Porto Roso a tá vôbec nesklamala! Dostali sme tuniaka, chobotnice, sépie, biele ryby, zapekané zemiaky. Bolo toho viac ako sme čakali a nezvládli sme to všetko ani dojesť.
LASTOVO BUNKER 17.6.
Ďalšiu noc sme sa sa rozhodli stráviť na divoko, zakotvení len v bunkri v národnom parku Lastovo. Plán nám vyšiel a mali sme z toho veľkú radosť, keďže sme boli v celej zátoke úplne sami. Na obed sme si navarili zemiaky s guľášom a užili si skoky do priezračnej vody.
Podvečer sme sa vydali na kopec Januv vrh odkiaľ bol krásny výhľad na okolité zátoky. V tej našej večer nikto nebol, čo sme využili a do noci sme si spievali a hrali na ukulele pri obložených tanieroch a dobrom alkohole.
VINOGRADIŠTE 18.6.
Z bunkru sme sa vydali zrána do zátoky Vinogradište. Počas plavby sme konečne narazili na delfíny, ktoré naháňali húf rýb a my ich. Naháňačka nám trvala 30 minút až sme z toho vyhladli, ale pár krásných záberov sme získali.
Po zakotvení sme si dali špagety s cuketou, chlapi si dali rum a ženy šli využiť reštauračné wc, ktoré bolo spasením. Na večeru sme mali na výber iba zopár reštaurácií, kedže zátoka je prístupná iba jachtárom. Vybrali sme si reštauráciu TOTOs, kde Majko dostal takúto zvláštnu rybu 😀
TROGIR 19.7.
Zrána po vyštartovaní sme zistili, že máme upchaté wc a keďže pokuta by bola mastná, rozhodli sme sa ho opraviť. Vlastne najhoršiu prácu zvládol náš kapitán. S „krtkom“ sa ponoril k lodi a uvoľnil odtok výkalov. Po oprave sme rýchlo naštartovali a utiekli zo zátoky, kde sa chvíľami nedalo vydržať, ale všetky rybky boli nadšené. Poobede sme úspešne zaparkovali v Trogire. Osprchovali sme sa a úspešný koniec plavby sme šli osláviť do centra prechádzkou, večerou a skvelou zmrzlinou.
Dovolenka na lodi je skvelým zážitkom, takže ak budete mať príležitosť určite to skúste. Tohto roku sme so sebou mali aj Go Pro, takže si z dovolenky odnášame aj krásny videozostrih!
Volám sa Majka a zaznamenávam sem naše cesty svetom. Nám pre spomienku a vám snáď pre inšpiráciu.
