Rýchla víkendovka na Tokaji a v Budapešti

Po náročnom roku sme sa rozhodli osláviť narodeniny mojej švagrinej Frederiky veľkolepým výletom od Tokaja až po Budapešť. Počas tohto víkendu od 5. do 7.8 sme veľa chodili, pili, jedli a tešili sa z cestovania.

Po náročnom roku sme sa rozhodli osláviť narodeniny mojej švagrinej Frederiky veľkolepým výletom od Tokaja až po Budapešť. Počas tohto víkendu od 5. do 7.8 sme veľa chodili, pili, jedli a tešili sa z cestovania.

Vodná zážitková cesta Oborín

Našou prvou zastávkou cestou z Michaloviec bola neďaleká obec Oborín. Tu sme sa rozhodli navštíviť Vodnú zážitkovú cestu Oborín, keďže sme potrebovali vytráviť obed. Celé leto nepršalo, preto boli močiare vyschnuté, čo kazilo celkový dojem z atrakcie. Chodník nebol veľmi dobre označený, takže naša prechádzka sa premenila čiastočne na blúdenie. Avšak to nám spestrilo zopár vodných plôch s pálkami, drevené chodníky, bociany a volavky, vyhliadková veža a lány slnečníc. Po hodine chodenia v horúčave sme boli už poriadne vyčerpaní a tešili sme sa na ubytovanie a sprchu na našej ďalšej zastávke. Vstup bol 2€/osoba, ale pokladňu sme nenašli, za celý čas sme stretli v piatok na obed iba dvoch ľudí.

Pred samotným ubytovaním nás ešte zlákala Budkovská zmrzlina v obci Borša. Takéto veľké kopčeky zmrzliny za 0,70 centov sme už dlho nikde nevideli. Zmrzlina vraj bola domácej výroby a bez konzervantov.

Viničky – vinárstvo Zlatá Putňa

O 16:00 sme sa ubytovali v penzióne Zlatá Putňa v obci Viničky. Penzión bol usadený medzi vinicami v krásnom prostredí a skvelo vybavený. Za apartmán pre 4 osoby sme platili cca 100€/noc. Po rýchlej sprche sme sa už tešili na narodeninovú večeru, kde nám naservírovali objednané denko za 50€ pre 4 osoby plné mäsa, syrov a príloh. Všetko jedlo bolo vynikajúce a zmizlo neuveriteľne rýchlo.

Keďže sme sa nachádzali vo vinárskej oblasti Tokaj a boli sme ubytovaní priamo vo vinárstve, objednali sme si aj degustáciu vín. Z plánovaných 7 vín sa vykľulo 12, takže sme po tejto degustácií boli poriadne veselí. Až tak, že sme sa asi pri desiatej degustácii nevedeli prestať smiať. Ochutnali sme rôzne druhy vína od suchého cez polosladké až po sladučké putňové. Na záver sme dostali najsilnejšiu ochutnávku čo sa týka promile, niečo ako cherry s menom Fortisa. Výklad viedol mladý vinár, ktorý nám okrem zaujímavých informácií ohľadne pestovania vína prezradil aj pár pikošiek zo štúdia „vinárstva“.

Po degustácií, ktorá trvala vyše dvoch hodín sme sa ešte išli na chvíľu prejsť a následne naše kroky viedli do postele, keďže nás čakal náročný ďalší deň. Degustácia stála 20€/osoba.

Budapešť 1. deň

Zrána som zaraňajkovala vločky, zvyšok partie si po búrlivom večery dal iba kúsok bábovky. Vo vinárstve sme ešte nakúpili najchutnejšie vína z večernej degustácie – Dejavu, Isante a Levandulova Izabela a vydali sme sa smer Budapešť. Do cieľa sme došli okolo obeda. V aute sme počúvali podcasty a hrali hry. Ubytovanie bolo objednané vopred cez airbnb, stálo nás cca 100€/noc. Bol to krásny historický byt v centre mesta s vysokými stropmi a nádherným zariadením. Hoci sme mali v byte aj kuchyňu, tú sme využili iba na ranné vločky, keďže sme v Budapešti boli iba 24 hodín.

Na obed sme sa vydali do overenej reštaurácie Kisharang Étkezde, ktorú sme s Majom navštívili v roku 2016. Majú v nej chutné menu za dobré ceny cca 7-8 eur, avšak aj menšie porcie. Ochutnali sme kotlíkový guľáš, maďarský guľáš s haluškami a hubový perkelt. Keďže nás to nezasýtilo, tak sme si ako dezert dali langoš vo výborne hodnotenom rýchlom občerstvení RETRO Langos. Recenzie neklamali, naše výrazy hovoria za všetko.

Po výdatnom obede nasledovala ešte výdatnejšia prechádzka. Tá začala pri nádhernej Bazilike sv. Štefana a pokračovala pozdĺž rieky Dunaj až k miestnej Tržnici, kde sme chceli nakúpiť suveníry. Nakoniec sme zistili, že je cez víkend skôr zavretá a my ju už nestíhame.

Náhradným plánom bolo vystúpiť na opevnenie Citadella na druhej strane rieky. Podľa Google mala byť v rekonštrukcii, no napriek tomu sme prešli cez krásny Most slobody a na pevnosť sa vybrali. Hoci bol monument na vrchole zatvorený, cesta nám ponúkla krásny výhľady na celú Budapešť. Na konci „túry“ nás osviežil malý vodopád a ešte viac čapované pivko.

Na večeru som vybrala thajskú reštauráciu, keďže som s mojimi diétnymi obmedzeniami na výber veľmi nemala. Majo si dal so mnou obľúbený Pad Thai a kočky len ľahký šalát. Ten však mal veľmi zvláštnu zálievku, ktorá chutila ako aviváž, takže sa veľmi nenajedli, o to viac sme sa na tom ale zasmiali 🙂 Po večeri sme sa presunuli opäť k Dunaju, kde nás čakala večerná plavba loďou.

Plavba loďou

Plavba loďou stála 7€/osoba a také boli aj služby. Museli sme cca polhodinu čakať v rade hoci sme mali lístky kúpené online, našťastie nám čakanie spríjemňoval západ slnka. Loď mala 2 poschodia, avšak bola veľmi malá na to, koľko ľudí do nej vpustili. Na vrchnom poschodí bola maximálna kapacita 20 ľudí, no reálne nás tam bolo asi 40, len tak tak, že sme si sadli. Ku krásnej plavbe tomu chýbalo mnoho od hudby až po čašníka k baru. Napriek tomu výhľady boli krásne a nočnou Budapešťou sme sa mohli kochať cca 70 minút.

Po plavbe sme si ešte rýchlo zašli obzrieť vysvietený parlament a vrátili sa na ubytovanie, aby sme sa poriadne vyspali na nasledujúci deň.

Budapešť 2. deň

Zrána sa Majko s Freďkou rozhodli natočiť „walking tour“, ktorú si môžete pozrieť tu:

Po ich návrate sme sa okolo deviatej zbalili a vydali sa obzrieť si budovu parlamentu aj počas dňa. Výhľad na ňu sme si vychutnali pri kávičke a croissante v kaviarni Elysée Bistro & Kávéház. Káva tu síce bola drahšia, ale ten výhľad stál zato.

Počasie nám prialo, bolo pod mrakom a preto sme sa rozhodli obzrieť si druhú stranu Dunaja, časť „Buda“. K nej sme došli cez most okolo Margitinho ostrova, na ktorý sme najprv plánovali ísť, to sme ale zrušili.

Asi po polhodine sme boli na mieste pri Rybárskej bašte s rozkošnými vežičkami, krásnym kostolom sv. Matyáša a nekonečnými výhľadmi. Zakúpili sme si tu aj suveníry – sušienky a korenie.

Od Rybárskej bašty sme sa presunuli k Budínskemu hradu, cestu nám spestrila výmena stráže a maďarský husári na koňoch.

Po tejto prechádzke nás dohnal hlad, preto sme zamierili do centra, kde sme si sadli do reštaurácie VakVarjú Restaurant, ktorú nám odporúčala majiteľka bytu. Mala krásne priestory a rovnako zaujímavé a chutné jedlo. Pred cestou sme sa ešte posilnili kávičkou a koláčikom v kaviarni Espresso Embassy a vydali sa na cestu domov 🙂

Video zostrih

Share on facebook
Share on pinterest

ĎALŠIA INŠPIRÁCIA