NOMÁDENIE VO VIETNAMSKOM MESTE DANANG

VIDEO ZOSTRIH

POČASIE

Tentokrát sme boli v Danangu o čosi skôr a to už v januári. Obdobie dažďov ešte stále neskončilo, často pršalo a more bolo rozbúrené. Hladina stúpla až tak, že dosahovala takmer na promenádu. Taktiež vlny priniesli na pláž kopec plastu, ktorí však domáci rýchlo dopratali. Toto počasie sme šikovne využili na prácu, aby sme si neskôr mohli o to viac užiť slnečné dni. V marci sme sa do Da Nangu vrátili a počasie už bolo krásne slnečné a teplé.

UBYTOVANIE

Prvotne sme boli ubytovaní v Hotely Phoenix 2, boli sme dosť prekvapení, že kuchyňa nebola vôbec vybavená riadom. Museli sme si o riad požiadať. Taktiež apartmán mal práčku, ale sušiak už nie.

V marci sme sa ubytovali južnejšie v penzióne Ty House, hneď vedľa neho žili domáci, ktorí ho prenajímali. Bol troška ďalej od pláže aj reštaurácií, ale keďže sme mali dosť práce, tak nám to vyhovovalo. Ubytovanie bolo príjemné, malo aj bazén, ktorý sme avšak nevyužili.

Nami home bolo jednoznačne najlepším ubytovaním v Da Nangu. Domáci bývali hneď pod nami, takže sme sa cítili ako doma. Izba bola priestranná, čistá a mala aj stôl na prácu, čo bolo pre nás veľmi dôležité. Sprcha bola super teplá a pláž len kúsok od nás.

Posledné ubytovanie v Da Nangu bolo trocha sklamaním. Izba bola malá, s oknom do budovy a cítili sme v nej pleseň. Na druhej strane sme mali všetko blízko – pláž, posilovňu, kaviarne, reštaurácie, takže sme to nejako vydržali. Stále to bolo „niečo za niečo“.

NAKUPOVANIE

Nakupovať sme chodili pravidelne do obchodu MoonMilk, ktorý má v Da Nangu iba tri pobočky. Preto sme si ubytovanie vyberali tak, aby sme boli blízko jednej z nich. Tu sme nakupovali vločky, orechy, čokoládu, mrazené ovocie, vajcia, bagety a ďalšie európske potraviny. Občas aj ovocie a zeleninu, ale tú sme najradšej nakupovali na miestnom trhu. Na ňom nás prekvapil predaj mäsa, ktorý bol naozaj nehygienický.

STRAVOVANIE

Na raňajky sme mali klasicky vločky a poobede vajíčka. Občas sme si navarili aj zeleninovú polievku so strukovinami. Veľmi sme si vychutnávali čerstvé ovocie, najmä ananás a mango, ktoré sme jedli snáď každý deň.

Na obed sme chodili do rôznych reštaurácií, niektoré obľúbené z roku 2020 najskôr kvôli pandémii skrachovali. Striedali sme najmä tieto reštaurácie. Vietnamskú Thia Go, kde sme striedali klasické vietnamské jedlá ako jarné závitky, vyprážanú ryžu s hovädzí, Bun Bo Nam Bo. Občas sme zašli aj do vietnamskej reštaurácie Miss Nhi, ktorú vlastnil Kórejčan a k menu ponúkala malú porciu polievky Pho. Vrátili sme sa aj do reštaurácie Kenta, kde sme sa v roku 2020 chodili stravovať, ale predchádzajúce reštaurácie nám nakoniec vyhovovali viac. K vietnamskému menu som si často dávala kokosový orech na pitie.

Od vietnamskej kuchyne sme si urobili prestávku vďaka kebabu v Kebab Ngon a mexickej kuchyni Tacos Danang – hoci tu sme si museli k burritu pýtať chilli. Taktiež sme si opätovne ako v roku 2020 vychutnali indické jedlo vo Family Indian restaurant. Na konci druhého pobytu sme našli skvelú reštauráciu Hangs Kitchen, kde varili európske jedlo za skvelú cenu.

KAVIARNE

Keďže ubytovania neboli luxusné a chýbal nám pracovný stôl, prácu sme si často prenášali do kaviarní. Tie boli našťastie veľmi cenovo dostupné, takže sme si ich mohli dovoliť. Kým sme si našli tú svoju vysnívanú, preskúmali sme niekoľko z nich. Napríklad Sii caffee s waflami, H cafe, Mia food, Passion cafe, ta učebna hore, Golden Lotus, Gozar coffee, Bamboo Bob Coffee. Najradšej sme mali HideOut coffee, kde mali skvelé smoothie a smoothie bowl, banánový koláčik so zmrzlinou a raz sme si dopriali aj raňajky – vajcia benedict, ktoré tiež nezaostávali.

Občas som si skočila ako take away na ďatľovu guličku alebo vege snickers koláčik do veganskej Roots café. Tie boli dobré, recenzie boli tiež skvelé, preto sme sa rozhodli vyskúšať aj smoothie bowl a sandwich, ale neboli také dobré, ako sme si očakávali.

SLUŽBY

Keďže sme boli v Da Nangu pomerne dlho využívali sme aj niektoré služby. Majko chodil do posilňovne – 100 dongov vstup (3,8€), raz sa bol ostrihať u kaderníka za 120 dongov (4,5€). Pravidelne sme si nechávali prať veci, pretože na ubytovaniach boli práčky len zriedka a keď už boli, nebolo ich kde sušiť. Ceny sa pohybovali okolo 11 dongov za kilo (0,4€). Zväčša sa dali vyprať buď priamo v ubytovaní alebo v špecializovaných stánkoch. Najvtipnejšou príhodou bolo, keď sme si dávali prať veci u miestnych, , ktorí vôbec nevedeli po anglicky, ale rukami nohami sme sa nakoniec nejako dohodli. Vraveli sme si, že prinajhoršom prídeme o tašku starých gatí 😀

Z Danangu sme sa 2x vybrali do Hoi Anu na motorke, kvôli šitiu šiat pre mňa, keďže počas pobytu v Hoi Ane bolo krajčírstvo zatvorené. Požičanie motorky nás stalo 120 dongov (4,5€), tankovanie 100 dongov (3,8€) a následne 30 dongov (1,15€), tak ťažko povedať koľko tankovanie malo stáť 😀 Na motorke trvala jazda 45 minút, avšak bola som na nej dosť napätá a poriadne ma z nej seklo.

Preto som si dopriala masáž. V salóne Uspa som bola 3x, 45minútová masáž chrbta aj s lávovými kameňmi stála 250 dongov (9,5€). Keďže som bola spokojná, na masáž nôh si sem zašiel aj Majko.

V Danangu je množstvo masérskych salónov, vyskúšala som ešte salón Vela Spa, ale tam som dostala drsnejšiu thajskú masáž, čo mi veľmi nevyhovovalo, dokonca bola aj drahšia – 300 dongov (11,5€).

MESTO

Mesto ako také sme poznali a vedeli sme, čo môžeme očakávať. Naďalej to bolo veľké stavenište, na ktorom sa občas preháňali potkany za zvukov karaoke, ktoré si pospevovali domáci. Na druhej strane sme si užívali nádhernú promenádu a dlhú pláž so skvelým morom plným vĺn. Tie sme využili na surfovanie, z ktorého sme mali akurát tak poriadne obité kolená. V centre sme si obzreli Dragon Bridge a na pláži východ slnka, tak ako aj v roku 2020, nič sa nezmenilo 😊