FERRATA HZS – naša prvá a snáď nie posledná

Základné info

Kde? Wellness penzion Ferrata – Ferrata Martin a späť 🙂 Mapu nájdete tu.
Kedy? 11. august 2020
Dĺžka trasy? 13 km
Náročnosť? stredná

Požičanie výstroje

Ferratovú výstroj sme si požičali od Welness penzionu Ferrata, ktorý ju požičiaval za 10€ na deň na osobu. Výhodou bolo, že hneď pri penzióne začínala trasa na ferratu a auto sme si mohli nechať na penziónovom parkovisku. Cestou sme videli aj turistov bez výstroje, ale netušíme ako to zvládli a prečo takto riskovali.

Červená trasa k ferrate

Od parkoviska sme sa pobrali do lesa, našli červenú značku a nechali sa ňou viesť asi hodinu a pol. Po celý čas sme kráčali pozdĺž Pivovarského potoka v tieni lesa a cestu nám párkrát spestrili drevené mostíky.

Druhá časť chodníka viedla už mimo lesa, slnko na nás pražilo a začínalo nám byť poriadne horúco. Kúsok pred nástupom na ferratu sme sa však ešte stihli osviežiť v potoku. Užívali sme si ľadovú vodu na bosých nohách, no starosti nám začali robiť tmavé mraky, ktoré sa k nám z lesa blížili. Preto sme sa pohli ďalej a len čo sme došli na začiatok ferraty, začalo pršať.

Vstup na ferratu

Ferrata bola jednosmerná a tak sme chvíľu váhali, či sa na ňu v daždi vydať alebo počkať až sa počasie umúdri. Minútu pred nami sme videli pár žien, ktoré šli na ferratu aj za dažďa. Môj strach nás ale ďalej nepustil a tak sme 2 hodiny čakali pod najväčším stromom, aký sme našli. Počas toho sme sa ale aspoň vďaka inernetu v mobile stihli poistiť pre prípad zásahu horskej služby 🙂

Dážď trocha ustál a nás už tlačil čas, tak sme nasadili výstroje a vydali sa na ferratu. Bola vcelku mokrá, preto sme šli opatrne, ale cesta aj napriek tomu rýchlo ubiehala.

Atrakcia železný mostík

Po chvíli sme došli k časti, kde sme uvideli železný mostík, ktorý visel asi 4 metre nad roklinou potoka. Mysleli sme si, že cesta vedie tadiaľ, tak sme sa k nemu vydali. Museli sme sa vyšplhať na stenu do výšky cca 4m. Mne z tej výšky prichádzalo akosi nevoľno a už som sa bála ako mostík prejdem. Až Majo vyšiel na mostík, zistil, že tadiaľ cesta nevedie. Ja, stojác 4 metre nad dnom som sa od stresu rozplakala, lebo cesta bola jednosmerná a v tej vyške mi už bolo zle.

Nakoniec nás dobehli ďalší turisti a zistili, že cesta nejde cez tento mostík, ale pokračuje proti prúdu rieky. Teda sme sa na neho vôbec nemuseli šplhať, bol umiestnený ako atrakcia. Ja som síce na neho ani nevstúpila, ale adrenalínu som mala ako keby som po ňom bežala. Po tomto sa mi už vôbec vo ferrate nechcelo pokračovať, pretože som sa dosť bála. Ale keďže bola jednosmerná nemala som na výber a krok po kroku sme sa posúvali ďalej.

Záver ferraty

V poslednej časti sa ferrata rozdvojuje na ľahšiu B a ťažšiu C časť. My sme si bez okolkov vybrali ľahšiu. Teda, ja som si vybrala ľahšiu.

V tejto časti bol ešte jeden náročný úsek, kde som sa mala vyšplhať asi tak 2 metre nad seba, ale bolo na ňom veľmi málo schodíkov a všetko sa šmýkalo. Keď mi to po pár pokusoch nešlo, opäť som sa vystresovala. Cez uslzené oči som uvidela, že nie som prvá, ktorá túto časť nedala. Pod ňou, bol v blate vyšľapaný chodníček, ktorým sa to dalo obísť. Ku koncu ferraty som išla naozaj už len meter po metry. Majovi sa „ferratovanie“ páčilo, ale skonštatoval, že najbližšie už ide bezomňa. Tak aspoň som mu našla nové hobby 🙂

Modrá a žltá značka po Ferrate

Ferrata končí rázcestím Zátoka, kde sme prešli na modrú značku a v najbližšom bufete som si hneď dala pivko. Po modrej sme pokračovali až k lyžiarskému komplexu. Tu sme uvideli terénné kolobežky a keďže sme mali časový sklz, tak sme si ich hoci za riadnu cenu 15€/osoba požičali. Cestu nám naozaj skrátili, ale vozovka nebola na ne upravená, bolo na nej veľa kameňov a tak sme dole prišli riadne rozdrkotaní. Takže druhykrát by sme si ich určite nepožičali. Majo bol veľmi nespokojný!

Čerešničkou dňa bolo, že naše auto na parkovisku malo sfúknutú pneumatiku. Skúšali sme ju dofúkať prístrojom, ktorý máme v aute, no ten zhorel 😀 Neostávalo nám nič iné, ako zavolať odťahovku a servis. Tá našťastie ochotne aj o siedmej večer prišla, gumu nám v servise skontrolovali a zistili, že nemáme defekt, teda nám ju musel niekto sfúknuť. Tak nám ju dofúkali a my sme sa vybrali ubytovať do Liptovskej Teplej, kde sme strávili nasledujúce 2 dni a užili si ešte ďalšie defekty, túru na Veľký Choč i Kvačiansku dolinu 🙂

Ďalšiu inšpiráciu na ferraty nájdete TU.

Video zostrih