MESIAC NOVEMBER V TALIANSKU

VIDEO ZOSTRIH

CESTA DO TALIANSKA

Z Košíc sme autom vyrazili smer Balaton, do obce Zalakaros. Cesta trvala približne 5 hodín, s prestávkou na toaletu a benzínkové panini. V Zalakorese sme sa ubytovali v penzione Happy Apartments, kde noc stála 33 eur. K dispozícii sme mali saunu a bazén. Sauna však bola pri našom príchode o siedmej už zatvorená, takže sme ju nevyužili. Večer si Majko dal bábovku a ja len banán, pretože mi bolo ťažko. Okolo deviatej som začala vracať, čo sa zopakovalo ešte päťkrát a uľavilo sa mi až okolo 4. nadránom. Ráno som si myslela, že to bolo z benzínkového panini, ale nakoniec som zistila, že som si črevnú chrípku priniesla už od rodiny zo Slovenska. Majko to našťastie nechytil.

Ráno som si ešte trochu odpočinula a okolo deviatej sme sa zo Zalakarosa vydali do Ľubľany. Po ceste nás kontaktoval majiteľ ubytovania a ja som s hrôzou zistila, že som tam zabudla svoje smart hodinky aj s nabíjačkou! Tým som vybila aj Majkove hodinky. Našťastie sme sa dohodli, že sa po ne po ceste späť o mesiac zastavíme. Cestou do Ľubľany sa spustil dážď, a tak sme museli zrušiť plánovanú prehliadku centra mesta. Namiesto toho sme sa zastavili v nákupnom centre CityPark. Parkovanie bolo bezplatné a ja som si v Primarku kúpila tehotenské legíny a silonky. Na obed som si dala dietny praclík a Majko si vychutnal kávu. Po toľkom sedení v aute sme sa prešli a opäť sme sa vydali na cestu, tentokrát už do cieľa dňa, do Terstu. Tu sme dorazili ešte za svetla a ubytovali sme sa v Rezidencii Theresia priamo v centre mesta. Hotel však neposkytoval parkovanie, a tak sme museli auto zaparkovať v platenej garáži za 24 eur na noc.Po búrlivej minulej noci sa nám už nikam nechcelo. Majko si dal Travellunch a ja banán a o siedmej sme už ležali v posteli.

Po raňajkách s ovsenou kašou sme sa hneď okolo ôsmej vydali na prehliadku Terstu. Ulice boli takmer prázdne, takže sme si miestnu architektúru mohli vychutnať bez rušenia. Prešli sme sa popri kanáli Grande di Trieste, obišli srbský ortodoxný chrám a dorazili sme na prázdne námestie Piazza Unità d’Italia. Odtiaľ sa nám naskytol úchvatný výhľad na Jadranské more a zasnežené vrcholky Álp. Panorámu mesta sme si vychutnali z najznámejšieho móla Molo Audace, kde v tom čase kotvila výletná loď Cruise Deliciosa. Prechádzku sme zakončili v typickej triestkej kaviarni Caffè Antico Ponterosso. Ja som si dala radšej čaj na trávenie.

O 10:00 sme sa odubytovali, vyzdvihli auto a vydali sa na diaľnicu smerom na Benátky. Tento úsek bol spoplatnený mýtom v hodnote 11 eur. Na začiatku diaľnice sme si pri vstupe vzali lístok a na konci sme v automate mýto zaplatili. Automat nám vydal kopec 2-eurových mincí, z čoho som bola nadšená, pretože som hneď začala skúmať, či medzi nimi nie sú nejaké vzácne. Pri Benátkach diaľnica skončila, ale cieľ našej cesty, letovisko Lido di Pomposa, bolo vzdialené ešte asi 2 hodiny jazdy po štandardnej ceste. Počas cesty sme si urobili len malú pauzu na croissant a kávičku.

LIDO DI POMPOSA

Lido di Pomposa je malé prímorské letovisko, ktoré bolo v novembri, mimo sezóny, veľmi tiché. Na uliciach sme nestretli takmer žiadnych ľudí ani autá. Otvorený bol len jeden obchod Despar a jedna reštaurácia Pizzeria Ristorante La Baita. Hneď po príchode sme sa tam išli najesť – dali sme si pizzu a cestoviny. Po našom obede reštauráciu zatvorili a už sme ju nevideli otvorenú. Stravovali sme sa na byte, pretože sme mali k dispozícii plne vybavenú kuchyňu. Reštaurácie sme využívali len cez víkendy na výletoch. S nákupmi potravín nebol žiadny problém, pretože 5 minút autom od nás bol Lidl. Občas sme zašli do rovnako vzdialeného supermarketu s názvom Bennet. Okrem neho bol v stredisku menší obchod Despar, kde sme nakupovali drobnosti ako banány či vajcia.

Ubytovanie sme našli cez inzerát v FB skupine Nomadky na cestách. Všetko bolo v poriadku – k dispozícii bola obývačka, kuchyňa, kúpeľňa a 2 spálne. Kuchyňa bola vybavená umývačkou riadu, 4 horákmi a veľkou chladničkou s mrazničkou. Zariadenie bolo síce trochu preplnené, ale nechýbalo nám nič. V byte bolo aj veľa kvetov, o ktoré sme sa starali. Kvôli vysokej vlhkosti sa nám v byte vytvorila pleseň, ktorú sme vyriešili sušičkou vzduchu. Vonku bol k dispozícii veľký dvor s posedením vhodným na grilovanie, ale počasie už nebolo natoľko teplé, a tak sme ho využívali len na parkovanie auta.

Pláž v Lide bola v novembri už zazimovaná – kvôli prípadným záplavám po búrke boli na nej navŕšené 2-metrové haldy piesku pomocou bagrov. Napriek tomu boli pre chodcov vytvorené prechody. Takmer každý deň sme sa po obede prešli po pláži. Voda bola veľmi plytká, prechádzky nám spestrovali lietajúce čajky. Raz nás prekvapil vyplavený malý mŕtvy žralok. Na pláži bolo minimum prechádzajúcich sa ľudí. Počasie bolo veľmi príjemné, nefúkalo a na slnku bolo naozaj teplo.

COMACCHIO

Asi 10 minút autom od nás sa nachádzala prírodná rezervácia s množstvom jazier, kde bolo možné pozorovať z diaľky plameniaky. Raz sme sa tam vybrali, ale plameniaky boli pomerne ďaleko. Lepšie sme ich videli náhodou v jeden podvečer letieť popri ceste, keď sme cestovali autom. Pri rezervácii sa nachádza malé mestečko Comacchio, prezývané „mikro Benátky“, pretože tu nájdete zopár mostov a kanálov. V jednu nedeľu sme si tu užili krátku prechádzku zaliatu slnkom.

BENÁTKY

Benátky boli od nášho ubytovania vzdialené necelé 2 hodiny autom, takže sme si ich zvolili ako cieľ nášho víkendového výletu. Celodenné parkovanie nás stálo 5,5 €. Z parkoviska premával autobus priamo do centra Benátok za 3 € obojsmerne na osobu. Ráno nás privítala poriadna hmla a chladných 11°C. Najprv sme si preto dali kávičku a fantastický pistáciový croissant v kaviarni Majer, za oba sme zaplatili 3,5 €.

Posilnení sme sa hneď vydali preskúmať krásy Benátok. Prešli sme popri Bazilike Santa Maria Gloriosa dei Frari cez spleť malebných kanálov a mostov až k Veľkému kanálu a najznámejšiemu mostu Benátok, Ponte di Rialto.

Následne sme sa presunuli na ikonické Námestie svätého Marka, ktoré združuje viacero úchvatných pamiatok ako Bazilika svätého Marka či Dóžecí palác. Námestie však bolo zaplavené a prechod bol možný len po provizórnych vyvýšených chodníkoch. Množstvo turistov čakalo na obhliadku baziliky a nakoľko sa nám nechcelo čakať, radšej sme sa pobrali ďalej.

Keďže som už bola v šiestom mesiaci, po prechádzke som túžila po oddychu. Žiaľ, nikde v okolí neboli žiadne lavičky. Našli sme ich len v blízkom parku, ale vzhľadom na chladné počasie sme sa radšej rozhodli pre obed. Výber reštaurácie bol ťažký, pretože tu bolo nespočetné množstvo možností. Mnohé z nich však mali negatívne recenzie. Nakoniec sme sa zhodli na reštaurácii Da Mamo, kde nás dve pizze a cola vyšli na 40 €. Po obede si Majko doprial latte a ja pistáciové canoli v kaviarni, za ktoré sme spolu zaplatili 8 €.

Obed sme sa rozhodli vytráviť prechádzkou k druhému najznámejšiemu mostu, Ponte dell’Accademia. Cestou sme si kúpili suveníry – magnetku v tvare masky, loďku na poličku, kľúčenku s motívom Talianska a pohľadnicu. Takto sme sa dostali až k bazilike Santa Maria della Salute, odkiaľ sa nám naskytol krásny výhľad na Benátky cez vodu. Tu sme si všimli, že je možné sa previesť na gondole spolu s asi desiatimi ľuďmi za 2 € na osobu. Neváhali sme a postavili sa do radu, pretože súkromná hodinová jazda gondolou po Benátkach stála 90 €. To sa nám zdalo príliš drahé. Aj keď táto dvojeurová jazda trvala len 5 minút, bol to skvelý zážitok, ktorým sme náš výlet zakončili.

Celkovo sme v Benátkach prešli 23 000 krokov. V tak krásnych uličkách, aké toto mesto ponúka, to bolo naozaj ľahké. Veľmi nás potešilo, že centrom nechodili autá. Všetko sa tu prevážalo loďkami po kanáloch. Dokonca sme videli aj špeciálne loďky ako polícia, smetiari, záchranári a podobne. Vďaka tomu boli prechádzky naozaj relaxačné, rušilo ich len množstvo ľudí pri najznámejších atrakciách.

BOLOGNA

Ďalší víkend sme sa vybrali do Bologne, ktorá bola od nás vzdialená hodinu jazdy autom. Mýto na diaľnici nás vyšlo na 5 €. Parkovanie na okraji Bologne bolo zdarma, pretože bol sviatok. Do centra sme sa dostali autobusom, pričom obojsmerný lístok stál 2 € na osobu. Zaplatiť ho bolo možné v hotovosti, ale aj kartou priamo v autobuse. Do centra mesta, ktoré bolo bez áut, sme vošli krásnou a dlhou nákupnou ulicou Via dell’Indipendenza plnou arkád typických pre bolognské uličky. Cestou sme si zvonku aj zvnútra obzreli nádhernú katedrálu Cattedrale Metropolitana di San Pietro.

Po chvíli sme sa ocitli na hlavnom námestí Piazza Maggiore, ktoré bolo plné ľudí, kaviarní a pouličných hudobníkov. Námestie obklopovalo niekoľko zaujímavých stavieb, ako Palazzo Re Enzo s monumentálnou fontánou a sochou Neptúna. Dominantou námestia bol kostol Basilica di San Petronio a radnica Palazzo d’Accursio s vyhliadkovou vežou Torre dell’Orologio. Na tú sme nestihli vystúpiť, pretože si bolo potrebné lístky kúpiť vopred. Pekný výhľad zdarma bol však k dispozícii aj priamo z radnice. Z námestia sme sa prešli obzrieť si hlavný symbol mesta, veže Two Towers, avšak kvôli rekonštrukcii boli bohužiaľ uzavreté.

Keďže nastal čas obeda, podľa dobrých recenzií sme sa rozhodli pre Pizzeriu Nettuno, kde sme si tradične vychutnali pizzu. Najprv sme si dali hrubšie kúsky za 3€, ktoré boli naozaj chutné, a preto sme si následne objednali aj celú pizzu za 8€. Potešilo nás, že nám ju pripravili v tvare srdca. O kúsok ďalej v kaviarni Pappare sme si vychutnali kávu s croissantom a cookies za 8€. Poobede sme sa ešte chvíľu túlali červenými uličkami Bologne a obdivovali arkády. Avšak okolo tretej sa mesto začalo zapĺňať ľuďmi a my sme už mali za sebou 16 000 krokov. Preto sme sa rozhodli ísť na autobus. Dobre sme spravili, pretože nakoniec sme naň čakali hodinu. Neskoro sme zistili, že je doprava odklonená a musíme ísť na inú zastávku. Bohužiaľ nikde nebol žiadny oznam. Náladu nám cestou domov zlepšil krásny západ slnka.

RIMINI

Z väčších letovísk bolo mesto Rimini vzdialené niečo cez hodinu jazdy. Dá sa sem priletieť aj zo Slovenska, a preto sme sa toto prímorské mestečko rozhodli obzrieť. Parkovanie stálo 1 € na hodinu asi 5 minút pešo od centra mesta. Doň sme vstúpili bránou Arco di Augusto, najstarším víťazným oblúkom v Taliansku. Hneď za ním nás prekvapili miestne trhy s oblečením. Keďže bola poriadna zima, kúpila som si detskú čiapku za 3 €. Námestie mesta bolo už pekne vianočne vyzdobené, dokonca už boli nachystané aj vianočné stánky. Atmosféru spestroval huslista a tancujúce trio. Obzreli sme si ešte zvonku zámok Sismondo a vybrali sa do kaviarne na kávu a croissant, aj keď hlavným dôvodom bolo WC. Na obed sme si dali kúsky pizze z pizzerie Pizzeria del Secolo za 2 € kus, ktoré sme sa rozhodli vytráviť prechádzkou po pláži. Tam nás však prekvapil poriadny vietor, ktorý ocenilo množstvo windsurferov a kitesurferov. My sme však takéto vybavenie nemali, takže sme sa po 5 minútach na pláži vrátili do auta a vyrazili do San Marína.

SAN MARINO

Do San Marína sme z Rimini dorazili za polhodinu bez hraničnej kontroly. Po serpentínach sme vystúpili do historickej časti San Marína, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 700 metrov. Po zaparkovaní sme sa vydali preskúmať hradby a starobylé uličky. Blížili sa Vianoce, a tak boli v meste vianočné stánky, klzisko a Betlehem. Počas celej prechádzky sa nám ponúkali krásne výhľady na Taliansko, či už do vnútrozemia alebo smerom k moru.

Už z diaľky sme videli dominanty San Marína – 3 veže, ktoré sme si obzreli aj zblízka. Po prechádzke sme si sadli na kávu a tradičný croissant v útulnej kaviarni pod vežou. Ako suvenír sme si z tohto štátu zadovážili magnetku, 2 pivá pre môjho otca a brata a ja som si kúpila unikátnu 2 eurovú mincu za 7 €. Okrem obchodov so suvenírmi tu bolo množstvo obchodov so šperkami a zbraňami, čo nás veľmi prekvapilo. Poobede už slnko klesalo a keďže sa San Maríno nachádza vo vyššej nadmorskej výške, ochladilo sa na 5 °C, na čo sme neboli oblečení, a preto sme aj výlet ukončili a pobrali sa domov.

CESTA NA SLOVENSKO

Po mesiaci v Taliansku sme sa museli vrátiť domov kvôli mojej tehotenskej kontrole. Cestu sme si opäť rozdelili na dve noci. Prvú sme prespali v Slovinsku v mestečku Postojna. Ubytovali sme sa v penzióne, kde na poschodí bývali domáci a prízemie bolo naše. Apartmán bol oveľa väčší, ako sme na jednu noc potrebovali, bol teplý a skvelo zariadený. Po príchode poriadne pršalo. Mali sme zarezervovanú prehliadku jaskyne Postojná jama, ktorej dážď našťastie nevadil. Vstup stál 30 €. Jedná sa o jednu z najväčších jaskýň v Európe. Do samotného „centra“ jaskyne sme sa zviezli malým vláčikom. Celá obhliadka trvala asi 1,5 hodiny aj s odvozom. Sprievodkyňa mala pomerne rýchle tempo a ocenili by sme aj viac informácií. V závere nás čakala obrovská sieň, kde už bola aj vianočná výzdoba.

Na druhý deň sme došli do mesta Zalakaros, kde sme cestou do Talianska prespali. Boli sme ubytovaní v rovnakej izbe, kde ma čakali aj moje zabudnuté smart hodinky, čo ma veľmi potešilo. Večer sme si dali večeru a hoci sme už neboli v Taliansku, výlet sme ukončili opäť pizzou 😀 Ráno sme sa ešte poprechádzali Zalakarosom a vydali sa na Slovensko.