Súľovské skaly a ich okolie za 3 letné dni

Základné info

Kde? Hričovské podhradie – hrad Hričov – Hluboké nad Váhom – Hlubocký vodopád – Súľovské skaly
Kedy? 4. – 6. august 2020
Dĺžka trasy? hrad Hričov 3km, Hlbocký vodopád 3 km, Súľovské skaly 4,4km
Náročnosť? ľahká

Ubytovanie

Ubytovali sme sa v chalupe Monika na 2 noci a lepšie sme si vybrať nemohli. Nachádza sa ešte pred dedinou Súľov, takže nás nič nerušilo. Má 4 oddelené apartmány a ten náš mal všetko, čo sme potrebovali – spálňu, kúpeľňu a dokonca aj kuchynský kút. Vonku bolo k dispozícií viacero terás, gril a náčinie s drevom k nemu a dokonca aj kúpacia kaďa s lehátkami. Vybavenie bolo prekvapivé a ani sme ho nestihli využiť, stačili nám aj tiché rána vonku s kávou a vločkami v rukách.

Hrad Hričov

V prvý deň sme zaparkovali v obci Hričovske podhradie a vydali sa na hrad Hričov po červenej značke. Túra je krátka, cca 50 minút, no aj tak sa nám podarilo zísť z chodníka a dostať sa na výhľady, ktoré sme ani nechceli.

Po chvíli sme sa vrátili na značku a o pár minút sme boli na hrade. Bol v rekonštrukcii, nebol tam vôbec nikto a tak sme si mohli vychutnať výhľady na dvoch pníkoch úplne sami. Poďakovali sme dobrovoľným príspevkom na opravu a vydali sa späť do dediny.

Hlbocký vodopád

Druhá túra dňa začínala v dedine Hlboké nad Váhom. Zaparkovali sme zdarma pri Krčme pod vrbou, aj keď neskôr sme zistili, že parkovisko je aj na konci dediny tesne pred vstupom do lesa k vodopádu. Cestou sme dostali od miestnej pani 2 plné hrste ríbezlí, ktoré sme nevládali dojesť. K vodopádu nás chvíľami sprevádzali dvaja chlapci na bicykloch, ktorí nás hneď privítali slovami „U nás je najkrajšie“. Na konci dediny sme vošli do lesa a kráčajúc proti prúdu rieky po zelenej značke sme došli k vodopádu. Kvôli suchej jari len tak cvrkal, ale aj tak to bola prijemná prechádzka. Bolo možné vyliezť aj nad vodopád, ale to sme prenechali mladším ročníkom a vrátili sme sa späť do dediny.

Súľovské skaly – zelená trasa

Na okruh Súľovskými skalami sme si vyhradili celý nasledujúci deň. Pešky sme prešli od nášho ubytovania na začiatok zelenej trasy. Tá bola pomerne strmá a dosť sme sa zadychčali, avšak po tomto výšľape sme sa dostali na vrcholce skál plné krasných výhľadov.

Cesta pokračovala na zrúcaninu hradu Súľov. Po chvíľke oddychu na hrad došlo množstvo rodičov s deťmi a tak sme ho ani poriadne nepreskúmali.

Súľovské skaly – červená trasa

Radšej sme sa pobrali ďalej zelenou na rázcestie „Lúka pod hradom“. Tu sme sa napojili na červenú trasu, ktorá viedla lesom a chránila nás pred slnkom. Cesta stále stúpala a aj keď ponúkala krásne výhľady, tak už sme sa tešili na rázscestie „Pod Roháčom“ a klesanie.

V tejto časti nám už dochádzala voda, no našťastie sme objavili jednu studničku. Inú sme po ceste nevideli, odporúčame si zobrať dostatok vody.

Súľovské skaly – žltá trasa

To najlepšie nás čakalo na záver. Zo žltej trasy sme odbočili ku reštaurácií Koliba pod Skalami a celé Súľovské skaly sme mali ako na dlani. Niekedy na tejto lúke bola „zraková pyramída“, ale tú odstránili a tak sme sa mohli do sýtosti kochať, fotiť a točiť.

Koliba pod Skalami bola dobrou voľbou, perfektne sme sa najedli, no výstup po pivku späť na žltú trasu bol snáď najnáročnejší z celej trasy. Nakoniec sme došli na začiatok a zároveň koniec našej trasy. Po sprche sme sa rozhodli ešte navštíviť Súľov, kde sme si v obchode zaobstarali večeru a dopriali si skvelú zmrzlinu.

Video zostrih