Vietnamský Hoi An po druhykrát

VIDEO ZOSTRIH

Z Dubaja sme cestovali Emiratmi do Vietnamu s prestupom v Indii. Pred vstupom do lietadla od nás žiadali víza do Indie, hoci sme len tranzitovali 5 hodín, pretože sme nemali check in do Vietnamu. Ten bol možné spraviť až v Mombaji, online verzia nefungovala. Indické víza sme mali ale pre istotu zakúpené, bez nich by nás do lietadla nevpustili. Tzv. pripraveným šťastie praje 😀

Let do Mombaja trval iba 2,5 hodiny a zahŕňal aj indické jedlo, ktoré nás príjemne prekvapilo. Pri prestupe v Mombaji sme museli vyjsť z terminálu, ale rýchlo sme sa vrátili naspäť na odlety. Nebol to žiaden problém, pretože sme mali let na rovnakom terminály a tak sme sa rýchlo zorientovali. Pri check- ine s VietAir od nás vyžadovali vietnamské visa, rezervovaný hotel a taktiež spiatočnú letenku z krajiny, pretože visa sú na 30 dní. Pri kontrole mi vyhodili manikúrové nožnice, ale inak nebol žiaden problém.

Z Mombaja do Vietnamu sme leteli cez noc. Lietadlo bolo poloprázdne, čo nás veľmi potešilo, mohli sme sa natiahnuť a spať cez 3 sedačky. Ráno nás privítal krásny východ slnka z oblakov a asi o 7:00 sme už boli v Danangu. Tu pri vstupnej kontrole do krajiny Majka pozastavili, pretože nevedeli dohľadať v systéme jeho víza. Do piatich minút to ale našťastie vyriešili. V lietadle som zabudla moju bielu šatku z New Yorku, na čo som prišla neskoro a nebolo možné sa po ňu vrátiť.

Z letiska sme sa presunuli Grabom a po 40 minútach sme boli v cieli, v meste Hoi An, ktoré sme navštívili aj v roku 2020 – článok TU.

UBYTOVANIE

Ubytovali sme sa v centre mestečka u Miss Ten. Izba bola síce malá, ale čistá a vybavená všetkým, čo sme potrebovali. K dispozícii sme mali aj sprchu, chladničku a denne menené uteráky. Raňajky v cene za 2 eurá nám pripravila pani domáca každé ráno. Na výber bolo všetko, čo milujeme – vajíčka, palacinky, nudle, ryža, bageta Banh Mi, ovocie, džús a voda. Miss Ten bola naozaj pohostinná. V jeden deň pripravila pre všetkých hostí veľkolepú hostinu s typickými vietnamskými jedlami. Ochutnali sme omeletu, jarné závitky, šalátové listy, bravčové a kuracie mäso, ryžu a hovädziu polievku. Na posedení sa zúčastnili aj jej dve deti a manžel, ktorý každému ponúkol pivo. Mimo hostiny sme ešte raz dostali na obed nudle a ochutnávku kokosového orecha. K dispozícii sme mali aj spoločnú kuchyňu, kde sme si mohli pripraviť svoje obľúbené jedlá. K zapožičaniu boli aj dáždniky a bicykle, hoci poriadne staré. Veci nám boli oprané za 15 dongov/kg.

POČASIE

Keďže sme prišli v januári, obdobie dažďov ešte len končilo. Zo začiatku občas pršalo, ale my sme boli pripravení. Mali sme pršiplášte aj dáždniky. Neskôr sa vyčasilo a bolo príjemných 23 stupňov.

STRAVOVANIE

Raňajkovali sme v penzióne, keďže sme mali raňajky v cene a poobede sme si dali ovsené vločky. Obedovali sme stále vonku, snažili sme sa vyberať podniky s dobrými recenziami. U Madam Lau sme ochutnali Hoianske špeciality Coa Lau a Mi Quang, u Mr. Sona praženú kuraciu ryžu a jarné závitky. Jedna porcia stála 30-50 dongov. Dvakrát sme boli aj v reštaurácií Chau, kde boli ceny už dvojnásobné keďže už šlo o reštauráciu a nie polostreetfood.

Keď sme mali už vietnamskej kuchyne dosť, zachránilo nás indické jedlo v reštaurácií Babas a americké jedlo v Bikini bottom. Navštívili sme po rokoch aj Nhans Kitchen, kde sme si vychutnali kuracie s marakujou a rybu v banánovom liste. Voda vo Vietname nie je pitná, preto sme pili stále balenú.

Samozrejme, mohli sme sa stravovat aj v miestnych poulučných stánkoch, ale na to sme nemali odvahu ani žalúdok.

PLÁŽ

Na pláž sme sa rovnako ako naposledy vydali na bicykloch. Nemali sme k nim ani zámky, pani povedala, že zamykať ich nie je potrebné. Smiali sme sa, že sú také staré, že ich ani nikto nebude chcieť ukradnúť. Hoci neboli tropické horúčavy, more bolo pri skákaní do vĺn príjemné a dokonca nás slnko aj spieklo.

KAVIARNE A PRÁCA

Popri cestovaní sme aj pracovali, preto sme často navštevovali kaviarne. Našou obľúbenou kaviarňou bolo Heyday Cafe, kde sme na terase boli väčšinou sami. Ponúkali zástrčky a krásny výhľad na rieku. Okrem nej sme navštívili ešte Artbook cafe a Phin cafe, ktoré bolo skryté v uličke, obklopené množstvom kvetov. V kaviarniach sme si vychutnávali vietnamskú kávu a ovocné smoothie či smoothie bowl. Najobľúbenejšie bolo mangové, ale ochutnala som aj marakujové či ananásové.

ZÁŽITKY V HOI ANE

Hoi An sme mali už preskúmaný z návštevy v roku 2020, no napriek tomu sme opäť objavili nové zážitky.

TET – VIETNAMSKÝ NOVÝ ROK

Vôbec sme netušili, že sa do Hoi Anu chystáme práve na Nový rok. Symbolom sviatkov boli obrovské chryzantémy, ktoré sa týčili pred každým domom. Zažili sme aj novoročný program na námestí s odpočítavaním, ale to sme ešte netušili, že ide iba o skúšku. 😀 Na „Silvestra“ sme si už len pozreli pochod mestom s drakmi a zvyšok programu sme sladko prespali.

LUNA CENTER THE DAR

Toto kultúrne centrum ponúka výnimočné predstavenie, ktoré sme naposledy oželeli, ale tentokrát sme sa rozhodli, že si ho nenecháme ujsť. Lístok stál len 700 dongov na osobu, čo bolo naozaj super. Javisko aj hľadisko bolo síce malé, ale to nám vôbec neprekážalo. Práve naopak, vytváralo to príjemnú intímnu a autentickú atmosféru. Predstavenie bolo skvelé, plné živej hudby na tradičných vietnamských nástrojoch. Asi 20 akrobatov predvádzalo veľmi zaujímavé kúsky s divadelnými prvkami. Všetko bolo tiež pekne osvetlené a zladené. Bol to naozaj nezabudnuteľný zážitok! Po predstavení účinkujúci ešte vonku zaspievali zopár piesní a divákom dali možnosť odfotiť sa.

VÝROBA LAMPIÓNU

Hoi An, mesto lampiónov, nás uchvátilo natoľko, že sme sa rozhodli si jeden vyrobiť sami. Kurz bol lacný, len 300 dongov na osobu, a okrem nás naň prišli ešte dve Nemky. Venovala sa nám milá pani, ktorá mala ešte jednu pomocníčku. Najprv sme si vybrali veľkosť a tvar konštrukcie lampiónu, potom látku a hurá, mohli sme začať! Celé nám to trvalo asi 2 hodiny a bolo to zábava. Nakoniec sme si náš výtvor mohli odniesť a priviezť ho až na Slovensko.

ART SPA

Vietnam je známy masážami, je to jasné hneď ako vyjdete z domu do centra a začujete masérky kričať „masáž“. Pouličnú masáž sme síce odmietli, ale keď sme si prečítali dobré recenzie na Art Spa, neváhali sme a išli sme tam. Pred procedúrou nás pohostili osviežujúcim drinkom z marakuje a následne nám umyli nohy. Pokračovali sme 45 minútovou masážou chrbta, ramien, rúk krku a nakoniec aj hlavy. Prekvapivé bolo, že väčšinu času masírovali lakťami. V miestnosti sme boli s Majkom spolu a venovali sa nám 2 masérky. Po masáži sme sa cítili ako znovuzrodení a dostali sme čaj, melón a miestne banánové cukríky.

ANGLIČTINA

Celý pobyt sme sa zabávali na miestnej angličtine. Pri každom prechode uličkami s obchodmi sme sa museli smiať, keď sme počuli „buy something, many colors, very cheap“ alebo „massage 1+1free“ alebo „wanna boat“. Toľkokrát sme povedali „no, thank you“, že sme si hovorili, že by sme potrebovali tričká s týmto nápisom. Taktiež v angličtine extrémne hltajú koncovky, takže namiesto „no ais“ povedia „no ai“. Komunikácia bola častokrát zábavná, ale aj trochu náročná.

NÁKUPY

V stánkoch nás vítali s otvorenou náručou a hneď nám začali ponúkať tovar. Tvrdili, že ak si nič nekúpime, prinesie im to nešťastie. Ťažko povedať, či to bola ich povera alebo obchodný trik. A taktiež sa radi zjednávajú. Aj tentokrát som si kúpila kožené sandále, ale musela som s pani zjednávať. Bola som z toho trochu nervózna, ale nakoniec som uspela a kúpila som ich za prijateľnú cenu. Po tomto som sa rozhodla, že budem nakupovať len v stánkoch s cenami, kde som sa nemusela zjednávať. V jednom z nich som si kúpila šaty za 100 dongov. Pani bola z toho taká šťastná, že mi ďakovala hodnú chvíľu. Okrem nich som si ešte nechala ušiť 4 šaty z ľanu spolu za 1800 dongov, tak ako aj pri návšteve v roku 2020. Bola som veľmi spokojná s kvalitou a cenou. Okrem toho som si v stánkoch ešte kúpila okuliare za 100 dongov, ktoré sa mi rýchlo rozpadli. Obaja taktiež žabky za 50 dongov, ktoré ale vydržali až do konca našej cesty okolo sveta! Taktiež som si z Hoi Anu odniesla na pamiatku tričko s Hoi Anskym obrázkom za 120 dongov.

NOČNÝ HOI AN

Prechádzka historickým centrom Hoi Anu je v noci jedinečným zážitkom. Viac povedia fotky ako slová 🙂

OTRAVA JEDLOM

Posledným a jediným nepríjemným zážitkom v Hoi Ane bola Majkova otrava jedlom. Stalo sa to pri návšteve Mr. Sona s našimi známymi. Tento polostreetfood mal dobré recenzie, už sme v ňom viackrát jedli, tak sme nemali žiadne obavy. Nanešťastie sme si vybrali aj jedlo, kt. nebolo pripravené priamo v kuchyni, ale dovezené najskôr z nejakého stánku, pri zábave sme si to nevšimli a najskôr tým sa Majko otrávil.

Po večeri sme ešte skočili do baru so živou hudbou a večer sa rozišli na ubytovanie. Ja som spala ako zarezaná, avšak Majko okrem iného vracal do tretej rána. Už keď nevládal ani stáť tak ma zobudil s tým, že musím zavolať záchranku. Číslo na záchranku som nemala a mali sme zakúpené iba dáta na internet, nie na volanie. Rozbehla som sa teda na recepciu, kde som očakávala, že nájdem niekoho, kto mi pomôže. Tam avšak nikto nebol okrem sbskára – asi 70 ročného Vietnamca, ktorý vôbec nevedel po anglicky. Našťastie som mala pri sebe telefón a Google Translate, takže som mu dokázala vysvetliť, že potrebujem zavolať záchranku. Ten sa jej však tiež nevedel dovolať, a tak sme to skúšali obaja hodnú chvíľu. Medzitým som chodila kontrolovať Majka, či je ok. Nakoniec sa nám podarilo spojiť s nejakým jeho známym, ktorý záchranku zavolal. Celá akcia však trvala možno aj hodinu.

Naložili Majka do záchranky a po pár minútach sme boli v nemocnici. Tam ho okamžite vzali na vyšetrenie a dali mu injekciu a tabletky. Lieky zabrali a Majko prestal vracať. Mal však zvýšenú teplotu. Asi po hodine nás premiestnili na izbu. Tá bola špeciálne pripravená pre cudzincov a bola vybavená všetkým, čo sme potrebovali, vrátane vlastnej kúpeľne, sprchy, WC, klímy, televízora a postele pre mňa. Na tej som ale nespala, celú noc som sledovala Majka a čakala na ráno. Ráno nám lekár dal lieky na doma a zaplatili sme 4500 dongov za ošetrenie. V noci nás prišiel pozrieť aj majiteľ hotela, ktorý sa ráno ešte raz zastavil. Chcel nás odviesť na hotel, ale to sme si už zobrali Grab.

Ráno sme sa presunuli do Da Nangu, Majko mal ešte teplotu, ale cesta trvala našťastie len 40 minút.